Svätá omša v príjemne ochladzujúcej klíme starobylého chrámu pri počúvaní známych piesní v podaní našich študentiek  bola darom.

Tu sme mohli odovzdať Sedembolestnej svoje bolesti, trápenia, veď Ona ich posunie k Synovi.

Moja duša pookrela pri pohľade na nášho pána farára, keď nežne pohladil nevidiace bábätko, slza sa objavila pri pohľade na asi trojročného chlapčeka bozkávajúceho malú chorú sestričku.Tá slza vyplavila moje starosti, naplnila ma pokojom Božieho dieťaťa.

Pokoj vládol aj počas programu, čo si pripravili žiaci a študenti katolíckych škôl. Potešili nás všetkých divadelným predstavením, svojou muzikálnosťou, úctou k folklóru.

Po spoločnom fotografovaní sa asi 900 účastníkov púte vydalo na cestu domov. Náš staručký autobus, čo cestou do Šaštína len s veľkou námahou zdolával terénne nerovnosti, sa cestou späť rozospieval. Zrelí otcovia a mamy akoby omladli minimálne o 15 rokov. Dávno som nevidela mužov spievať s takou radosťou a nadšením! Nevdojak sa ma zmocnila atmosféra radosti a ľahkosti. Priniesla som ju domov svojim drahým.

A ešte čosi ma objalo a stále ma drží - spriaznenosť duší. Kresťanských duší dôverujúcich svojej Matke.

Ave, ave, ave Mária!